Raňajky o pol šiestej

Autor: Martina Beňová | 21.3.2014 o 15:40 | Karma článku: 3,39 | Prečítané:  270x

Mihajlo sa zobudil na nepríjemné drnčanie budíka. Boli tri hodiny ráno. Čas šibeničný, ale akurát dostačujúci na to, aby si stihol pripraviť raňajky a naplniť termosku kávou, ktorú si vyžadovala jeho telesná schránka na prežitie nastávajúceho dňa. Potreboval stihnúť ranný vlak, aby sa o šiestej mohol prezliecť do doktorského plášťa a okúsiť, ako to v nemocniciach naozaj chodí. Tento deň bol špeciálny, zaváňal prvou praxou. Dnes si totiž ako študent urgentnej medicíny mal okúsiť chuť nesladkého pechu záchranárskeho.

 

Do nemocnice dorazil načas, plný ideálov a sladkého pocitu očakávania. Nervóznymi prstami si pred zrkadlom prihládzal vlasy, aby sa pred pacientmi mohol prezentovať v čo najlepšom svetle, keď za ním prišla sestrička. Na gynekologickom oddelení očakával ženskejší zjav.


,,Čo sa tu obzeráte? Tu máte skúmavky! Už na vás čaká tridsať pacientiek. Treba im zobrať krv, odmerať tlaky, pulzy, teploty. Do práce!" Sestrička-generál sa energicky odobrala smerom, kde ju pravdepodobne bolo treba viac, než pri zaškoľovaní zmäteného Mihajla. Vybral sa teda k spiacim pacientkam, aby ich s plnou náručou teplomerov, ihiel a ďalšieho náčinia mohol s úsmevom priviesť do nového dňa. Výsledky meraní poctivo zaznamenal do starého zošita, voľne pohodeného na jednej zo stoličiek určených návštevám. Keďže bol hotový skôr ako očakával, chcel prehodiť slovko-dve s pacientkami, venovať im zopár povzbudzujúcich prikývnutí a dostať sa k raňajkám. Tu sa ale ramenatá sestrička z rána vovalila do dverí a opäť ho sfúkla:


,,Toto má byť budúci doktor? Ďakujem pekne, ak mám niekedy pracovať s takým kusom lenivca. A šusom do zákrokovne! Práve tam prebieha vaginálna operácia krčka maternice, treba ďalší pár ochotných rúk!" Vytrhla mu trasúce sa krvné skúmavky z rúk a už jej nebolo. Ostal po nej iba zvírený prachový vzduch v sterilnej miestnosti. Mihajlo sa ospravedlňujúco usmial na mladú pacientku podopierajúcu sa lakťami a pobral sa ta, kde ho ochotné ruky ťahali.


Vstúpil do miestnosti naplnenej zvukmi vychádzajúcimi z rádia. Expres. Doktori medzi sebou žartovali, jeden z nich si točil skalpel na prste. Pacientka spala v anestézii a netušila, čo sa s ňou v najbližších minútach bude diať. Vzduch odrazu naplnil pach spáleného mäsa.


,,Opatrne s tou laparoskopiou, Ďuri. Tie nakrájané kúsky by som si nechal na obed." Mihajlo si napriek vypätým zmyslom uvedomil, ako mu škvŕka v žalúdku. Sústredil sa teda radšej na priebeh operácie, aby nesklamal svoj mladícky entuziazmus a predsavzatia, ktoré dal svojej mamke. Ďuri postupne odpaľoval cievky maternice a vaječníkov z brušnej dutiny. Keď začal po kúskoch vyrezávať maternicu, Mihajlo sa radšej sám vybral pohľadať slečnu mužatku.


Po pár krokoch ho predbehla sestrička, ktorá mu v rýchlosti cez plece vysvetlila, že sa ponáhľa na pomoc pri cisárskom pôrode. Mihajlo teda so záujmom nasledoval jej rezko dupotajúce šľapky. Vedel, že z dnešného dňa by mal pre svoju budúcu kariéru vyťažiť čo najviac.


Pôrod bol už v plnom prúde, keď Mihajlo vošiel na operačku. Doktor s rúškom krivo nasadeným na ústach najprv rozrezal kožu a tukovú vrstvu, vzápätí s takmer maniackou radosťou blanu na pobrušnici. Potom, čo narezal sval, ozval sa nepríjemný nesúvislý zvuk - doktor sval jednoducho roztrhol. Postup sa opakoval aj s maternicou. Keď zbadal Mihajlov zdesený pohľad, mykol plecami a spod rúška zahuhlal: ,,Je to pre sval prirodzenejšie, pretrhne sa tam, kam sa mu najviac žiada." Vytiahol šklbajúce sa zakrvavené dieťa a podal ho čakajúcej sestričke. Následne maternicu vyklopil na brucho, vybral placentu, vyumýval a zaštopkal. Naspäť do brucha ju vopchal kovovým nástrojom podobným obuváku na topánky. Potom, čo spiacu pacientku dozašíval, stiahol si rúško, pľasol ju po bruchu a s triumfálnym úsmevom povedal zdesenému Mihajlovi: ,,Snáď to bude dobré."


Mihajlo vycúval z miestnosti. Hoci bol stále hladný a čas tiež celkom pokročil, apetít ho akosi prešiel. Zrazu ho čiasi ruka silno buchla po hlave. Obrátil sa a ocitol sa v nepríjemnej blízkosti mužatkinej červenej tváre. Nepríjemným dychom podkladala vážnosť svojich slov.


,,Štyri spontánne pôrody. Štyri spontánne pôrody, nedostatok personálu. A vy sa flákate po chodbách?! Ale okamžite do pôrodnej sály!"


Mihajlo sa nezmohol na slová. Snažil sa obrániť gestami rúk, ale keď sa ich tváre takmer dotkli, mužatka začala ešte viac sipieť. Mihajlo sa obrátil na pätách a rozutekal sa opačným smerom.


V pôrodnej sále bol jeden doktor, dve sestričky a štyri kričiace a vzdychajúce pacientky. Mihajlo sa rýchlo postavil vedľa doktora, aby mohol pomáhať opustenej budúcej matke. Hoci pôrody v škole ešte nepreberali, veľa sa naučil z televízie. Ďalšie triky odpozeral od doktora, ktorý práve hovoril sestričke, dívajúc sa pri tom pod plachtu:,,Vidím, že to bude sloník. Chobot už trčí."


Mihajlovej pacientke sa narodilo dievčatko - Kristínka. V tej chvíli sa cítil veľký, väčší ako Sokrates. Doktor ho buchol do pleca a pochválil: ,,Slušný výkon, kolega. Koľký je to pôrod?"

Spotený Mihajlo sa iba usmial. Vedel, že po tomto všetkom si raňajky naozaj zaslúži. Pozrel sa na hodinky. Bolo čosi po pol šiestej, deň ubehol rýchlejšie, než by sa Hermes stihol nazdať. Z obloženého rožka vytiahol mäso a odložil ho bokom. Už-už chcel zahryznúť, no čiesi prsty sa mu zaryli do ucha a silno zaťahali.


,,Toto je prax? Takto si plníte svoje povinnosti? Odchádzam sa na vás sťažovať primárovi a tým vašim profesorom!"


Mihajlo sa pozrel do vodnatých očí fúzatej sestričky a zahryzol.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?